Cenotes – podzemné poklady Mexika

Mexický Yucatánsky poloostrov je v podstate rovina, na ktorej by ste len ťažko hľadali nejaké sladkovodné toky. Naopak pod povrchom môžete objavovať najväčší systém podzemných riek na svete. Vďaka zvetranému vápencu a padnutým stropom sa vytvárali jaskynné systémy, ktoré nazývame cenotes (od mayského slova svätý). Okrem toho, že tak ako i v minulosti, aj dnes sú zdrojom pitnej vody, mali i rituálny náboženský, charakter. V mnohých z nich sa našli ľudské kosti. V Mexiku ich nájdete na niekoľko tisíc, čiže počas dovolenky je určite z čoho vyberať.

Naše objavovanie sladkovodných jaskýň začalo neďaleko mesta Tulum. Už v jeho blízkom okolí sa ich nachádza niekoľko, a ľahko sa k nimi dostanete pešo, taxíkom alebo na bicykli.

Cenote Calavera – Temple of Doom

Celé doobedie sme sa vozili na bicykloch po okolí mesta Tulum, tak sme sa zhodli, že poobede navštívime najbližšiu jaskyňu. Po chvíli sme sa dostali na širokú hlavnú cestu smer Valladolid. Už po niekoľkých metroch nás navigácia chcela odkloniť na lesnú cestu. Nakoľko sa v mieste odbočenia nachádzala červená záchranná vesta – akože reklamný pútač, odbočili sme. Pri lesnej ceste sa nachádzalo množstvo odpadkov a za krátko sme zoskakovali z bicyklov. Nikde ani živej duše a intuícia napovedala, že tadeto cesta asi nevedie. Vrátili sme sa opäť na hlavnú a onedlho sme stáli na parkovisku pred prvou cenotou týmto smerom. Parkovisko bolo viac menej prázdne. Pokladník nám povedal, že sa v areáli nachádza asi 6 ľudí a vypýtal si vstupné 100 mexických pesos na osobu (4,75€). Ihneď sme sa snažili cenu zjednávať, no nepochodili sme. Zjednávame zo zvyku, jeden nikdy nevie kedy motyka vystrelí. Neskôr sme pochopili, že vstupné je fixné všade.

Pri samotnej jaskyni – ako by som to len nazvala – širšia diera v zemi, do ktorej viedol rebrík – sa nachádzali asi tri lavičky, kde sme si mohli zhodiť veci a ísť šantiť do neznáma. Kým som ja niekde v hlave zvažovala, či ísť do vody po rebríku alebo skočiť, zrazu som si všimla ako môj drahý stojí na skalnom okraji v jednej ruke drží kameru, na tvári víťazoslávny úsmev, samostatnosť nadovšetko a skok. Nakoniec sme nabrali odvahu a skočili postupne do vody aj my. Voda bola napočudovanie príjemná. Všetci sme čakali niečo viac než osviežujúce. O faunu tu veru núdza nebola, od škriekajúcich netopierov v každom tmavšom rohu, až po rybky nachystané na výkon pedikúry. Ako prvý kontakt s Mexickou cenotou to určite stálo za to. Hlavne sme vychytali, že chvíľami sme mali jaskyňu sami pre seba. Najväčší nápor býva predpokladáme cez obed, keď slnečné lúče dopadajú priamo na vodu.

       

 

Gran Cenote

Nakoľko sa žalúdok našej kamošky rozhodol, že bude bojkotovať jej narodeniny, na ďalší výlet sme sa museli vydať o jedného menej. Zahnali sme predstavu opäť si požičať bicykle a zvolili sme lacnejšiu alternatívu v podobe taxíku. Šofér nám dal tip na jaskyňu cca 20 km vzdialenú od mesta Tulum, ktorá sa nachádza uprostred džungle, ale my sme zotrvali pri našom pôvodnom pláne.  Gran cenote sa nachádza pár kilometrov za Cenote Calavera,  a v pohode je možné sa aj sem dostať na bicykli. Areál je omnoho väčší a prispôsobený náporu turistov. Napriek tomu, sa tam ľudia nejako stratia. Veľkým plus sú skrinky, do ktorých sme si odložili cennosti, kľúčik priviazali na bezpečné miesto a bezstarostne si mohli užívať. Jaskyňa, do ktorej sa schádza cez drevené schodisko má v strede akýsi ostrov, lepšie povedané ostrov vytvoril pravdepodobne podmytý padnutý strop. Jedna časť je vyhradená pre korytnačky, ktoré si tam bezstarostne plávajú.

Čo sa vám určite zíde, sú potápačské okuliare a šnorchel. Netušila som, ako sa dokáže slnko odrážať pod vodou. V častiach, kde v jaskyni nad hladinou bola skoro tma, pod hladinou bolo stále veľa svetla. Kvaple, ktoré budili dojem, že siahajú až po zem sa dali jednoducho podplávať. Tento krát sa nám osvedčil nafukovací vankúšik. Mne sa plávať moc nechcelo, plus keď sa človek furt len otáča a pozerá okolo seba, celkom ho to unaví. S ružovým vankúšikom v objatí som si v pohodičke vychutnávala okolitý svet. Vo väčšine jaskýň ponúkajú na prenájom aj červené „ záchranné“ vesty. Možno to na prvý pohľad vyzerá ako nepochopiteľná vec, no o ich funkčnosti sme sa presvedčili minulý rok na výlete ku koralovému ostrovu v Kambodži.  Pokiaľ plávate a potápate sa bez plutiev, veľmi rýchlo sa unavíte.


Vstupné 150 pesos (7€) , skrinka 30 pesos  (1,40€)

 

Cenote ZACI – Valladolid

Cenote Zaci sme navštívili len náhodou, keď sme už nevedeli čo od radosti v meste Valladolid. Náš navigátor mal počas dovolenky na starosti vyhľadávať na mape tzv. „point of interest“ po našom – zaujímavosť. V podstate návšteva a zotrvanie v meste cez noc bola tiež len spontánna akcia. Za necelé dva kilometre od centra, ľahko zvládnuteľné pešo, sme sa ocitli v oblasti lokálnych predavačov so suvenírmi. Vstup do jaskyne, i keď za úžasných 30 pesos (1,40€) sme oželeli, nakoľko to nebolo v našom pláne a nemali sme so sebou ani plavky. Úžasná hlboká jaskyňa pôsobila, ako keby tam ani nemala byť. V meste. Obkolesená príbytkami. Na druhej strane, mestá sa stavali práve v okolí týchto zásobární pitnej vody.

 

Cenote Ik Kil

Cenote Ik Kil sa nachádza necelé 3 km od archeologického parku Chichen Itzá, takže je obľúbenou zastávkou všetkých autobusových zájazdov. My sme mali ubytovanie hneď cez cestu. V obrovskom areáli sú aj reštaurácie, darčekové obchody, skrinky, sprchy, toalety…Jaskyňa je hlboká 26 metrov, a zo strán je zákaz skákania, čo spôsobilo zármutok môjho drahého, ktorý je tento rok taký nesmrteľný, že by tam minimálne
zahynul. Vstup do jaskyne je výhradne po osprchovaní. Pri schodoch stoja dvaja strážcovia a dávajú pozor či ste sa pred vstupom aspoň trochu ovlažili. Taktiež je zákaz brať si so sebou osobné veci, dole je všade voda a nie je jednoduché nájsť miesto uskladnenia.

 

 

Po prekonaní niekoľkých schodov a vyhliadkových zastávok vás uchváti pohľad na obrovskú jaskyňu, s visiacimi koreňmi stromov, lianami…gýčové je padanie vody z vrchu do jaskyne, pričom potrubie naznačuje, že tomu výrazne dopomohol človek. Na opačnej strane je schodisko, z ktorého je možné si skočiť z výšky aspoň niekoľkých metrov. Osobne som to radšej nevyskúšala, pretože sa poznám a viem, že by som tam len zbytočne prešľapovala a odhodlávala sa… Po celodennom pražení sa na slnku pri pyramídach je toto určite vhodný spôsob osvieženia. Treba sa však vyhnúť skupinám z autobusových zájazdov.

 

Vstupné 70 pesos (3,20€)

One comment

  1. stojí na skalnom okraji v jednej ruke drží kameru, na tvári víťazoslávny úsmev, samostatnosť nadovšetko a skok. 😄😅😄😅😄😅

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *