Lugano, korzo pri jazere

Kam na Veľkú Noc alebo ako vidieť za 5 dní polovicu Európy

Veľká Noc je jedným z tých sviatkov, ktoré — ak si veľmi nepotrpíte na obžerstvo a okázalé rodinné oslavy — nechcete presedieť doma.

Už i Česko má od minulého roku voľno aj v piatok aj v pondelok, a to už je dosť dobrý dôvod niekam sa vydať a zároveň vyčerpať minimum dovolenky.

Do poslednej chvíle sme samozrejme nevedeli,  kam pôjdeme. Zjarnieva sa a tak nás začínajú lákať skaly, no na ferraty v Dolomitoch bolo ešte stále zima. A čo lepšie sa dá vymyslieť deň pred odchodom než starý dobrý roadtrip?

Tento má viacmenej celý na svedomí M., ja som bola lenivá a len som sa zviezla.

Nemecko

Zobudili sme sa skoro ráno plní očakávaní a tak sme vyrazili ako sa patrí zavčas a výnimočne nie okolo obeda ako zvykneme. Okolo tretej sme už míňali Neuschwanstein,  zámok nad Labutím jazerom (Schwansee).

IMG_8403.jpgVýhľad na hrad Hohenschwangau

IMG_8395-2.jpg

 Po Paríži sme neboli ďalej než pár sto kilometrov, tak bolo fajn znovu sa medzi všetkými tými Číňanmi cítiť ako turista. K zámku na kopci pod zasneženými Alpskými vrcholkami kopírujúcimi rakúsku hranicu sa dá dostať pešo, na koči a shuttle busom. Odporúčam pešo – po pozvolne stúpajúcich serpentínach ste hore bez problémov za pár minút. Vstup do areálu zámku je zdarma (ehm, ste prakticky v horách), no ak chcete navštíviť zámok aj zvnútra, nezabudnite si dole najprv kúpiť vstupenku.

My sme dnu nešli, namiesto toho sme si dali ešte prechádzku okolo k mostu Marienbrücke, z ktorého je na zámok krásny výhľad (a z tohto pohľadu už zámok musel vidieť snáď každý). Nečudo, že most bol pod poriadnym náporom turistov.

IMG_8422.jpgPohľad na Neuschwanstein z Marienbrücke

IMG_8457.jpgHlavy v mestečku Füssen

IMG_8449.jpg

 Ubytovanie sme mali v pár kilometrov vzdialenom Füssene. Stredoveké mestečko bolo navečer pomerne prázdne, no jeho uličky, voňavý alpský vzduch a zapadajúce slnko boli dostačujúce.

Lichtenštajnsko

Lichtenštajnsko bolo síce len párminútovým prestupným štátom počas presunu do Švajčiarska, ale zaslúži si zmienku. Pred pár rokmi sme boli vo Vaduze, ktorý sme tentokrát obchádzali, no mala som pocit, že to tu je krajšie než vtedy. Všade navôkol zelené lúky, vľavo vysoké štíty, vpravo hrad a ovce. Zastavili sme sa aspoň na pár fotiek, no niečo mi hovorí, že sme tu rozhodne neboli naposledy.

IMG_8463.jpg

Švajčiarsko

Našim piatkovým cieľom bol park Ela pomenovaný po rovnomennom vrchole Piz Ela, ktorý je jeho centrálnym bodom. M. ho vybral zrejme preto, aby mohol dokola omielať ako je Ela v parku Ela, ale aj mimo to to bola skvelá  voľba na našej okružnej jazde Európou. Na vrcholkoch bol posledný sneh, miestami sa ešte poslední nadšenci lyžovali, hoci bolo okolo 15-20C a v rezortoch, ktorými sme prechádzali, už nebolo po snehu ani pamiatky. My sme sa vydali niekam do útrob parku a slepo nasledovali GPSku až kým sme nevystúpali do 2000mnm na posledné parkovisko. Trojhodinový trek na rozhraní posledných pasienkov a začínajúcich skál so snehom bol parádnym spestrením cesty. V absolútnom tichu a na čistom vzduchu sme sa zbavili aj posledných brnenských smogových usadenín na pľúcach.

IMG_8522.jpg IMG_8505.jpgEla v parku Ela

IMG_8487.jpg

 Tento trip sa nám viac než kedykoveľ oplatilo mať GPS navigáciu so SIM kartou, ktorá nám v reálnom čase hlásila zápchy (možno niekedy napíšem článok o užitočných gadgetoch na cestu), a že ich nebolo málo. Len pred St. Bernardinom by sme si postáli v jednom pruhu okolo hodiny.

Podvečer sme dorazili do pridiaľničného mestečka Splügen v regióne Viamala, ktoré bolo najväčším prekvapením roadtripu. Napriek tomu, že leží v tesnej blízkosti diaľnice (ktorá má ale zrovna v týchto miestach len jeden, i to zapchatý, pruh), za celý čas sme počuli len zvuk divokej rieky pretekajúcej neďaleko nášho hotelíka. Dedina je plná typických kamenných domov s kamennými strechami, obklopená intenvízne zelenými pasienkami a dokonca je neďaleko i zrúcanina stredovekého hradu. Takže sme mali postarané i o večerný výlet pred spaním.

IMG_8579.jpgSplügen a jeho domčeky s kamennými strechami

IMG_8557.jpgPohľad zo zrúcaniny hradu. Už viac gýču koncentrovaného na jednom mieste snáď ani nejde dosiahnuť 🙂

IMG_8549.jpg IMG_8541.jpg

 V hotelíku pri rieke nás privítala Češka, ktorá nám povedala, že jej slovenská kolegyňa bude nadšená, keď nás uvidí. Asi nebola, lebo keď sme ju potom stretli a spomenuli, že už ju kolegyňa spomínala, odvrkla len, že ona to tu vlastní. Mkeej, dobre dobre. Každopádne, ak sa niekedy ocitnete v týchto končinách, v Splügene je pomerne vysoká koncentrácia Čechov a Slovákov žijúcich tu (nie, to asi nie je  výhoda) a mestečko je dostatočne bezvýznamné, aby ste tu našli pomerne lacné ubytko, no zároveň absolútne okúzľujúce.

Ráno sme vyrazili do Lugana, kde sme pôvodne chceli aj prespať, ale mestá sú vždy tak na pár hodín, tak sme sa rozhodli potiahnuť až do Verony a prespať niekde tam. Lugano bolo typické švajčiarske mesto – čisté a upravené, plné kvetov a ako bonus ležiace na jazere a obklopené kopcami, z ktorých najmarkantnejší je jednoznačne Monte San Salvatore dramaticky vyskakujúci nad horizont dodávajúci nádych Ria de Janeira. Nejak mi síce začali splývať konkrétne dni, ale sviatky sa priebežne pripomínali vajcami a zajacmi, a v Lugane dokonca zajacmi v životnej veľkosti a rôznymi stánkami.

IMG_8586.jpg

Taliansko

Vo Verone to žilo dosť podobne ako v Lugane. Čakala som skôr niečo na štýl komornej Bologne, no Verona prekvapila už po vystúpení z auta okázalými secesnými toaletami v podzemí. Námeste Piazza Bra s na kraji stojacou arénou sa hemžilo turistami a dlhý rad do kolosea bol predzvesťou, že antické pamiatky si tentokrát obzrem len zvonka. Centrum Verony napriek všetkému nie je od toho Bolognského o moc väčšie. Minúť samozrejme nesmiete Júliin dom s typickým balkónom, ktorým sa údajne inšpiroval Shakespeare pri písaní svojej známej tragédie (balkón sa nachádza vo vnútrobloku, a v sezóne ho buď oželiete alebo si poctivo predrete svoju cestu až podoň), už spomínané koloseum či most Castelvecchio. Po ceste miniete niekoľko námestí, kde si môžte zakúpiť rôznofarebné cestoviny, korenie a iné typicky talianske veci. Ako som písala, mestá zvyčajne nie sú na viac než pár hodín a tak sme si to podvečer už razili pred blížiacimi sa búrkovými mračnami pomedzi viniče nad Veronou k vidieckemu sídielku nášho ďalšieho prichýliteľa.

IMG_8634.jpg IMG_8624.jpg IMG_8619.jpg

Pre toto nevyhľadávam airbnb, couch surfingy a podobne – večer chcem proste padnúť do postele a s nikým sa nevykecávať. Postarší ujo bol milý, previedol nás domom, povyprával miestnu históriu a historky s úradmi, s ktorými riešil počas prestavby domu, o viniči, pôvodnej podlahe, ako otvoriť sieťku na oknách… Ale hej, bol milý. A miesto vskutku magické – celý tento trip sme vlastne vždy (okrem posledného dňa) nocovali v nejakých náhodných lokalitách na konci sveta a ono to má niečo do seba. Auto je proste efektívne približovadlo.

Inak dážď nás prenasledoval od začiatku výletu a sotva sme dorazili do viníc, strhla sa taká prietrž, že sme si už stihli len rýchlo vziať kufre. O to viac super bolo, že nám nakoniec vyšli všetky dni bez kvapky a mračná sa vybúrili po nociach.

IMG_8673.jpg

 Ráno pri odchode z vinice nám cestru skrížila srnka. Prvotné vytešovanie sa z živého tvora sa veľmi rýchlo zmenilo na teror. Pred nami zastavovalo blikajúce žlté činkvečento, už krívajúca srnka zmenila uhol a my sme si všimli jej zdvihnutú zlomenú nohu kývajúcu sa vo vzduchu všetkými smermi. Típek bol asi podobne rozhodený ako my, ale nič jemu ani autu nebolo, tak sme pokračovali ďalej. Na aké číslo sa telefonuje, keď v zahraničí zmrzačíte srnku?

Hoci otrasení, no s neutíchajúcim nadšením, sme, prechádzajúc známe miesta, smerovali do Benátok. Na parkovanie sa nám osvedčil parkovací dom Tronchetto na okraji súostrova kúsok od dráhy elektrovlaku People Mover, ktorý vás za 2.50EUR dostane do ostrovných útrob. Parkovné je odstupňované od 3EUR za hodinu počas prvých dvoch hodín, ďalšie dve sú za 5EUR na hodinu a od piatich hodín to už máte všetko za 21EUR. Nie zrovna najlacnejšie, ale common, Benátky… Ako autom sa dá ísť samozrejme aj ďalej, ale ak nie ste masochisti, tak odporúčam to neskúšať. Ak chcete ešte viac ušetriť, určite sa dá naopak parkovať aj na pevnine a dopraviť sa sem vlakom, ale Tronchetto je proste ideál čo sa týka pomeru cena/pohodlie.

IMG_8839.jpg IMG_8773.jpg IMG_8766.jpg IMG_8749.jpg IMG_8747.jpgTiramisu sme si na bezď… ehm turistov dali na zemi na okraji kolonády na námestí San Marca

O Benátkach sa nebudem siahodlho rozpisovať. Myslím si, že je to jedno z tých miest, ktoré by malo byť v žurnáloch každého Európana. Benátky sú nasiaknuté históriou, a ich nezameniteľná atmosféra kanálov, oranžových budov a schnúceho prádla visiaceho nad hlavami pohltí snáď každého. Bola som tu už trikrát a s radosťou sa ďalších aspoň trikrát vrátim a som si istá, že znovu objavím niečo nové, čo som predtým minula. Benátky sú síce plné monumentov a preslávených pamätihodností (námestie sv. Marka s bazilikou, Canal Grande, most Ponte di Rialto…) , no mesto si najlepšie užijete, ak sa ním necháte pohltiť; ak sa stratíte v spleti uličiek, kanálov a mostov. A garantujem, že sa na tých známych miestach skôr či neskôr vynoríte. Sestra tu necelý rok žila a robila, takže ak hľadáte konkrétnejšiu inšpiráciu, skúste začať týmto jej článkom alebo nám napíšte.

IMG_8876.jpg IMG_1282.JPG
Večer sme dorazili do našej poslednej zastávky Lignano Sabbiadoro, neďaleko Bibione. Ešte nikdy som sa neotáčala v jednosmerke, aby som do ďalšej jednosmerky vošla.
Keď som bola decko, do vedľajšieho Bibione sme chodievali takmer každý rok, až dokiaľ ho nevystriedalo povojnové Chorvátsko. Od Lignana, ako jeho dvojičného mesta, som teda očakávala podobný zjav ako tých 20-25 rokov dozadu, s odtlačkom času. A bola som dosť prekvapená, pretože budovy boli pekne nadčasové, mesto čisté, pláž upravená… Žiadne 90te roky plné zchátralého nevkusu sa nekonali. Dokonca som bola prekvapená, pretože hlavná promenáda plná obchodíkov a reštaurácií sa hemžila ľuďmi a žila ako keby sme sa presunuli v čase o tri mesiace neskôr do hlavnej sezóny. V pohodovej reštaurácii uprostred promenády som si po roku dala ugrilovanú sépiu, tak ako nakoniec vždy, takže za mňa to bolo skvelé zakončenie tohto päťdňového okruhu.

Slovinsko

Slovinsko sa nakoniec nekonalo. Pôvodný plán bol ísť do Bledu, ktorý je len necelé tri hodiny od Benátok a prakticky po ceste domov, ale malo pršať, tak sme sa rozhodli cestu si o deň skrátiť. Do Bledu ale tento rok určite pôjdeme – okrem krásnej prírody je tam kopec lezeckých ciest a aj nejaké ferraty, a nie je to až tak ďaleko, takže ideálny cieľ na predĺžený víkend.

Prvého a ôsmeho mája sa blížia, tak dúfam, že ste sa trošku inšpirovali a tiež niekam vyrazíte.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *